Prečo sa naháňame ako najaté kozy (a čo sa stane, keď prestaneme)

"Žena, ktorá sa nezastaví, nikdy nezistí, čo skutočne chce – len to, čo od nej chcú ostatní."

Keď sa rozprávam so ženami, ktoré chcú vo svojom živote niečo zmeniť – najčastejšie v oblastiach zdravia, vzťahov alebo peňazí – veľmi často vnímam, že spadajú do dvoch kategórií.

Tá prvá skupina sú ženy, ktoré ešte stále nesú v sebe presvedčenie, že ak chcú niečo dosiahnuť, musia makať. A to poriadne. Zatnúť zuby, držať hubu a krok, obetovať sa, vyčerpať sa – a až potom, možno, keď vesmír (alebo spoločnosť) uzná za vhodné, sa im niečo podarí.

Toto hlboké presvedčenie máme v sebe často zakorenené celé generácie. Učí nás, že hodnota ženy spočíva v tom, koľko vydrží. Koľko toho unesie, koľko "dá" druhým – a sama seba nechá na poslednom mieste.

A čo si ešte všímam – že my ženy máme dovolené sa uhnať. Naháňať sa do úplného vyčerpania. Ale dosiahnuť cieľ? Vlastniť niečo? Byť úspešná a viditeľná? To už je "nebezpečné". Lebo tam začínaš byť videná.

A byť videná znamená, že môžeš byť milovaná, ale aj odmietaná. Obdivovaná aj nenávidená. A často práve tými, ktorí by sami radi urobili ten istý krok... ale boja sa.

Naháňať sa ako najatá koza – áno, za to ti spoločnosť zatlieska. Ale žiť si život po svojom? To už sa považuje za nenormálne.

Zastaviť sa je akt odvahy

Potom sú tu ženy z druhej kategórie. Tie, ktoré z tohto kolotoča "cukor a bič" vystúpili. Dovolili si zastaviť. Spomaliť. Nadýchnuť sa. A veriť, že aj keď už nie sú v neustálej akcii, môžu žiť v radosti, ľahkosti a hojnosti.

Lenže to zastavenie, ktoré si celé roky nedovolili, býva veľkou vnútornou lekciou. Prichádzajú výčitky, pochybnosti, vnútorný kritik kričí:
"Čo si to dovoľuješ? Veď nič nerobíš! Mala by si makať! Mala by si byť užitočná!"

A to je ďalšia časť cesty. Učiť sa, že nie sme len hodné, keď niečo produkujeme. Že máme hodnotu už len tým, že sme.

Pravda, sloboda a vlastná cesta

Na tejto ceste za vlastným šťastím však stretneš aj niečo nádherné – slobodu. Slobodu byť pravdivá. Byť sama sebou. Mať okolo seba ľudí, ktorí ťa podporujú, nesúdia, ktorí vidia tvoju hodnotu aj vtedy, keď nevládzeš. Keď si len sadneš a dýchaš.

Smieš mať svoju vlastnú pravdu. Smieš padnúť na hubu. Pretože práve tie pády, z ktorých sa postavíš, ťa naučia viac, než neustály výkon a perfektný úspech.

A áno – niektorí ľudia si nezaslúžia, aby si s nimi túto svoju cestu zdieľala. Možno im raz len ukážeš výsledok. A to je v poriadku.

Ale ty vieš, že tvoja cesta nemá koniec. Ani za bránami smrti. A práve preto je taká výnimočná.

Moje pozvanie pre teba?
Ak cítiš, že si pripravená robiť veci inak – bez výčitiek, bez uštvania, v súlade so sebou – si na správnom mieste. Nech už si kdekoľvek na svojej ceste, si dosť. Tvoja pravda má miesto v tomto svete. A ty máš právo kráčať si ho po svojom.

Keď duša vyhorí

Ak sa cítiš oslovená, určite si stiehni e book zdarma!